Evička

Evička bola 5 ročná mopsinka. Milá,opatrná avšak tešivá, prítulná. Horšie sa jej vstávalo a pri chôdzi poťahovala zadné nohy za sebou.

Evička mala problémy so zadnými nohami, údajne po úraze.

Občas aj vyprázdňovanie stolice bolo samovoľné. Cikanie bolo v poriadku. O jej minulosti veľa nevieme, vieme však že jej postihnutie nebolo spôsobné žiadnym úrazom ale išlo o chronický stav. S Evičkou sme absolvovali vyšetrenie MRI . MRI ukázalo malformáciu stavcov chrbtice, čo má za následok v danom mieste zúženie miechy. Plus mala kyfózu. To všetko spôsobovalo Evičke vyššie popísané problémy. Riešením, avšak veľmi riskantým bola operácia chrbtice. Pokiaľ by sa chrbitca neoperovala, hrozilo Evičke reálne v blízkej dobe ochrnutie.

Ani Evičkine zdravotné problémy jej nebránili v tom aby si Evička komfortne a privátne vychutnávala svoju pamlskovú kosť.

Aj napriek tomu že operácia bola riskantná a po finančnej stránke náročná, rozhodli sme sa dať ju operovať. Kým sme čakali na deň operácie, Evička absolvovala kastráciu, mala náplň v maternici. Operácia chrbtice trvala niekoľko hodín. Počas operácie mala Evička problémy so srdiečkom. Občas jej srdiečko “vypínalo”, museli ju viackrát počas operácie “nahadzovať”. Po operácií sa postupne pomaly prebrala z narkózy, dýchala už sama. Najkritickejšie boli najbližšie dni po operácií, keď začala “utláčaná” miecha pracovať v upravenom priestore chrbtice a začalo prekrvovanie. Evičke boli dané implantáty. Evička si na klinike pár dní pobudla. Na druhý deň po operácií odpadla a museli ju oživovať. Cikať sama necikala, bolo potrebné ju “vycikávať” ručne. Po pár dňoch sa zistilo že odpadávanie bolo zrejme zo stresu. Jej stav bol už stabilizovaný, ale cikať sama necikala a zadné nôžky nepoužívala. Bol nutný pobyt na rehabilitačnej klinike.

Evička si takto rezko vykračovala, podotýkame že predtým bola 15 minút na chodiacom páse. Pohyb si užívala každým krokom, chcela byť všade. Vzhľadom k zápalu močového mechúra bola hydroterapia odložená na neurčito, museli sme najprv “zvládnuť” Evičkin močový mechúr. Pokroky v chôdzi boli evidentné a my sme sa tešili, že Evička trieli ako šarkanica nezbedná a hlavne bez bolesti. Naďalej sme pokračovali v rehabilitáciach.
Evičkina rehabilitácia.

Cikať už cikala sama, ale musela brať lieky na podporu cikania. Chodiť ešte nechodila, ale verili sme že sa jej to jedného dňa podarí a že tu bude s nami ešte dlho. Ale opak bol pravdou. Neschopnosť samostatného cikania bez podpory liekov, opakujúce sa zápaly močového mechúra nás priviedli k rozhodnutiu odprevaadiť Evičku za dúhový most.Každé takéto rozhodnutie býva ťažké. Pri Evičke to bolo o to ťažšie, že bola veľká bojovníčka, doslovne prežila náročnú operáciu, aj komplikovanú pooperačnú rekonvalescenciu, no bohužiaľ dlhodobá nefunkčnosť močového mechúra ju zradila.
Evička naša, teraz isto beháš ako dračica tam na nebi spolu s ostatnými mopsíkmi, nôžky Ťa poslúchajú tak ako majú a už Ťa nič netrápi.
Spinkaj sladko, anjelik.