Saška (nar. 05/2013) je mopsinka pochádzajúca z nevhodných podmienok. Pri zhliadnutí na túto fenočku a predstave jej doterajšieho života nám bolo skutočne na zaplakanie. Na pohľad jemná dáma, gulička, ktorá by mala akurát schudnúť. Až dovtedy pokiaľ sa Saška nepostavila a nezačala chodiť. Zadok jej padal, nôžky sa pračudesne vykrúcali do strán. Prvotné vyšetrenie ukázalo, že Saška mala vyskočené “kolená” pately,. Táto dlhodobá bolesť jej spôsobila neprirodzenú chôdzu až do tej miery, že sa jej skrátili na oboch nohách šľachy. Z toho pramení aj jej padnutý zadok.
Pri predstave, že v tomto stave bývala pravidelne pripúšťaná a kotná, hmotnosť sa jej tým pádom zvýšila, no chodiť musela a koľko bolesti si tak musela vytrpieť nám bolo naozaj do plaču. Saška musela v prvom rade schudnúť. Šľachy sa museli jemne masírovať, uvoľňovať. Neskôr bola na ortopedickom posúdení stavu svojich nôh. Veterinár skonštatoval luxáciu oboch kolien- patiel, stupeň 4 zo 4. Ak by korekčná operácia dopadla dobre, Saška by tak do dvoch mesiacov mohla byť fit. Nakoľko však operácia bola finančne náročná (jedna noha stojí cca. 800 EUR + rehabilitácie, to jest spolu cca. 2000,- EUR), usúdili sme že to zveríme jej budúcej rodine.
Okrem toho, Saške robilo aj problém pri jedení sa zohnúť, preto potrebovala vyššiu misku.
Mimo tohto všetkého, Saška mala aj prolaps pochvy. V prvom rade sa riešila sterilizácia. Saška ťažšie znášala rekonvalescenciu.
V dočasnej opatere jej robila spoločnosť mopsinka Terezka.
Avšak, ako to už niekedy býva, Saška musela náhle zmeniť, lepšie povedané už sa nemohla vrátiť do svojej dočasnej opatere. Slečna nezdvíhala telefón. Názor si utvorte sami. Vždy si prosím zvážte možnosti nielen adopcie ale aj dočasnej opatere a nepreceňujte svoje sily, radšej si nič nedokazujte, aj dočasná opatera je záväzok a aj v nej sa môže všeličo pokašľať a môže na to doplatiť nevinný psík. Už nie sú podstatné dôvody, je to takto ale určite lepšie, Saša ako každý citlivý tvor potrebuje stabilitu a stabilné prostredie a zázemie. Takto sme sa však pri Saškinej psychike dostali niekde úplne na samotný začiatok na samotnú nulu, možno až na mínusové poschodia. Saškinim hlavným problémom neboli nohy ale psychika. Bola absolútne nedôverčivá k ľuďom, krčila sa pred človekom, priam sa plazila, bála sa nového prostredia ( áno, aj druhý sa boja, ale ona sa bála tak, že sa od Vás nepohla ani na krok. Takže na jednej strane človeka v podstate ignorovala, na druhej ho potrebovala, avšak bezpečne sa cítila v psačej spoločnosti, ale iba v pelechu spolu s nimi. Dva mesiace nám trvalo, kým začala spolupracovať a nielen pochopila (ona chápala veľmi dobre ) ale začala nás aj akceptovať, že keď sa ide von, ide sa von, keď sa ide jesť, ide sa jesť. No a že vonku sa ciká a kaká. Podotýkame, že svoje začlenenie mala omnoho jednoduchšie, nakoľko bola v spoločnosti mopsov, mohla odpozorovať ich správanie a pravidelné rituály. Ona mala však svoj svet a tvrdohlavú povahu k tomu a robila si po svojom. Časom zistila, že keď sa dožerie, išlo sa von cikať a išla na zavolanie sama. Už sme ju nemuseli vynášať na rukách.
Saška so svojou “málinko ” komplikovanou povahou, svojimi nohami, po operačnými komplikáciami a vracaním, prolapsom a vôbec tým všetkým, čo si od štartu do nového života preskákala si nakoniec našla svoj milovaný domov. V novom domove jej robí spoločnosť veselá partička mopsích spoločníčok. P.s. Chceli by sme vyzdvihnúť odvahu a úprimnosť dať Saške šancu na nový domov vo svojej smečke chovateľskej stanici Chovatelská stanice z Jizerek, keď chovateľ s preukazom pôvodu dá šancu fenočke z “množiteľského prostredia” na nový a dôstojný život.
ĎAkujeme , p. Chvála & p. Chválová.
