Artur bol 5 ročný psík pochádzajúci z nevhodných podmienok. Do náško občianskeho združenia sa dostal keď mal 2 roky. Pri príchode bol plný rozrušenia a keď sa rozrušil výrazne chroptil. Neskôr bola skonštatovaná výrazná brachycefalická dyspnoe- chroptenie. V dočasnej opatere podstúpil kastráciu, a dva mesiace nato sa u neho prejavilo zvláštne správanie- býval v rodinnom dome s možnosťou výbehu do záhradky-trávnik a začal ňuchať. Naposledy toľko ňuchal a nahltal sa vzduchu až skončil na veterine s nafúknutým bruchom možnosťou torzie žalúdka, kde mu bol vypláchnutý.
Avšak netrvalo dlho a po 3 mesiacoch sa zo zatrpknutého, večne nervózneho Artura stalo hrajúce sa šteniatko. Krásne vyjadrila Dobrá teta, u ktorej bol Arturko v dočasnej opatere svoje pocity a postreh k nemu: Leží, sedí stále vedľa mňa, alebo na dohľad, kúše ma a ťahá za šaty, najradšej má zakusnutý kus môjho oblečenia alebo ruku a vtedy je štastný, skoro už neciká a nekaká kde nemá, sú však rešpektované jeho zvyky, po výdatných raňajkách ísť von ocikať niečo, každé ráno 10 min. Zvítania po noci a piškot k tomu… ak raz bude treba odovzdám ho aj s manuálom. Chcela som Vám len povedať, že je to celkom iný Artur, ako ten ktorého ste tu jeden Februárovi mrazivý večer nechali.Každý si zaslúži aby ho niekto naozaj mal rád. Artur je miláčik.
Aj on si nakoniec našiel svoj milovaný domov kde mu spoločnosť robil ďaľší krochkáč. Jeho “čuchacie” obdobie bolo už dávno fuč a z Arturka sa stal krásny a vyrovnaný chlapík. Jednoho dňa nám však prišla smutná správa z Arturkovho domova, že už nieje viac medzi nami. Zlyhalo mu srdiečko. Už si hopsá na obláčiku spolu s ostatnými. Spinkaj sladko, anjelik.
