Baška (nar. 11/2008) bola skoro 13 ročná mopsia babička pochádzajúca z nevhodných podmienok. Jej rodine sa nečakane zvrtla situácia a preto sa rozhodli osloviť naše združenie aby sme Baške pomohli nájsť milujúci domov.
Bašku sme teda prevzali pod náš patronát. Bola kastrovaná, socializovaná, s hygienickými návykmi. Veterinárne prehliadka dopadla na výbornú- zúbky mala relatívne v poriadku, nejaké jej však už samozrejme chýbali.
Horšie videla, mala pigmentáciu očí a zrejme začínajúci šedý zákal. V prostredí sa však pekne orientovala.
Mala rada prechádzky, leňošenie.
Po príchode do dočasnej opatere áno, spočiatku bola smutná, isto to bol pre ňu šok, no po pár dňoch sa uvolnila a pomaličky začala dôverovať.
Pomaly sa teda začleňovala do domáceho chodu. Milovala potravu- milovala papať. A to až tak, že misku si strážila.
Posledné dva dni Baške nechutilo jesť. Ako to už pri babičkách býva, radi spia, keď je teplo veľa pohybu nenarobia, resp. ich v pohybe šetríme.
Nič dramatické teda nenasvedčovalo tomu, že sa blíži Baškin koniec. Avšak následujúci deň jej stav vyvrcholil- zostala apatická, odmietala vstať a tak sme v noci navštívili veterinárnu pohotovosť.
Bohužiaľ vyšetrenie spočiatku ukázalo čiastočný edém pľúc, bola tak okamžite napojená na kyslík. Avšak ďaľšie krvné výsledky ukázali zlé pečeňové hodnoty a niektoré hodnoty neboli ani zmerateľné.
Nastalo tak zlyhanie pečene v spojitosti s edémom pľúc. Jej stav bol z hodiny na hodinu vážnejší a liečba v podstate neriešiteľná. A preto s veľmi ťažkým srdcom sme sa museli na mieste rozhodnúť, čo ďalej.
Nie, psík nemôže trpieť, od toho sme ľudia a môžeme mu tak uľahčiť od bolesti, či trápenia. Vzľadom k Baškinej diagnóze a veku sme sa rozhodli odprevadiť ju za dúhový most. Neodchádzala však sama a opustená. Do poslednej chvíľe sme boli pri nej. Odišla milovaná, ľúbená a neopustená. Odpočívaj v pokoji zlatíčko naše.
