Celestine

Prirastené črevo k maternici a to všetko prirastené k brušnej stene.
Množstvo pôrodov za sebou.
Váha niečo vyše 5 kíl.
Toľko na úvod k Celestínke. Celestínka (nar. 10/2013) je mopsia princeznička, pochádzajúca z nevhodných podmienok. Bola vychudnutejšej postavy, na apetíte jej to avšak vôbec neubralo. Rýchlo sa naviaže na človeka, miluje váľanie sa na gauči, škrabkanie pod krkom a pazuškou. Ak chce aby ste pokračovali, jemne Vás bude packou upozorňovať. Niekedy však, hlavne pri volaní ku kŕmeniu prejaví svoju nedôveru k človeku tým, že sa začne mierne plaziť. Keď sa ubezpečí, že je všetko v poriadku, razom je to zase veselá Celestínka. So psíkmi si vychádza, rada sa s nimi aj ponaháňa. Aj napriek zložitejšej kastrácií pooperačná rekonvalescencia prebehla bez komplikácií.

Neskôr nám však Celestínka začala mať problém s uškom. Začala nakláňať hlavičku na jednu stranu, pri dotyku sa uhýbala, protestovala pri snahe pozrieť sa jej do uška. Neplakala, nepišťala, normálne jedla, zvukovody má priechodné. Boli jej nasadené ATB a podporné lieky. Ani po 24 hodinovej hospitalizácií a infúznej terapie sa jej stav nezlepšil. Pokračovali sme v liečbe ATB + podpornými liekmi. Celestínka aj tak klame telom ako len vie- labkou sa dožaduje svojho obľúbeného škrabkania na brušku, mojkania. Keby nenaklápala hlavičku, človek by ani nepovedal , že ju niečo trápi. Neskôr bola hospitalizovaná na klinike, tento krát sa jej horšie dýchalo cez nos. Odbery ukázali zápal v tele, rentgen viac-menej bez nálezu. Bola nasadená infúzna terpia, ATB. Po pár dňoch bola prepustená do domácej dočasnej starostlivosti, avšak problém s dýchaním cez nos stále pretrvával. Hlavičku stále nakláňala na stranu.

Preto sme sa po konzultácií s lekármi rozhodli absolvovať vyšetrenie MRI u MVDr.Paluša v Trenčíne. MRI vyšetrenie odhalilo útvar v oblasti hltanu-stredného ucha-lebky. Bolo nutné ju operovať.Bol jej odoperovaný útvar, ktorý tlačil na čelusť ( stredné, vnútorné ucho, nosohltan ) Preto nevedela poriadne otvoriť papuľku, čo jej robilo tiež problém pri jedení a aj preto sa pri operáciíí ťažšie intubovala. Útvar bol odoslaný na kultiváciu a patológiu. Po operácií sa jej uľavilo, pekne začala jesť, piť. Papala, avšak stále s miernymi problémami. Nasadili sme ATB liečbu. Po pár dňoch však ju zase začalo trápiť jedenie, samotné ucho a pridal sa aj problém s okom. Čo bolo však najhoršie, v uchu sa jej priebežne tvorila tekutina, hojenie teda nebolo v poriadku. Prehĺtala s ťažkosťami avšak jesť jej chutilo. Výsledky z kultivácie boli v poriadku, výsledky z histopatológie-prítomnosť osifikácie. Nakoniec sme ju museli dať znovu operovať. Celestínka musela podstúpiť opätovnú operáciu útvaru, ktorý jej robil problémy nielen s jedením, dýchaním ale aj s uchom. Útvar bol veľmi nešťastne osadený, laicky by som to popísala niekde medzi stredným, vnútorným uchom smerom k nosohltanu nad tvrdým podnebím smerom k hornej čeľusti na ľavej strane. Zoperovať- odstrániť, vyčistiť v tak malom manipulačnom priestore bolo veľmi náročné. Nedokázala sa samostatne najesť, otvoriť poriadne papuľku, prehltnúť potravu.

Pridružil sa aj problém s očkom. Aj napriek nasadeniu liečby oka- ATB, kmeňové bunky, prešitie oka, oko sa nehojilo, práve naopak. Poranené oko jej spôsobovalo bolesť. Vzhľadom k Celestínkinej hlavnej diagnóze sme ju nechceli nechať ďalej trápiť sa s bolesťou oka a čakať na možný zázrak jeho aj tak otázneho vyliečenia. Bez oka zviera, či človek dokáže žiť. Avšak bez potravy nie. Preto bolo prioritné Celestínku čo najskôr nastaviť do normálneho, čo najviac bezbolestného stavu aby po operácií útvaru mohla v kľude jesť a zotaviť sa z náročnej operácie. Celestínka je teda naša jednoočka. Hlavičku síce opäť naklápa, no papuľka funguje. Chutí jej, problémy pri jedení nie sú žiadne, klop-klop. Ušká sme preliečili ATB, zatiaľ sú tiež v poriadku, bez výtokov.

Odkedy začala mať zdravotné problémy je viac upnutá na človeka, čo vie dať najavo aj svojou tvrdohlavosťou- šteká a šteká a šteká až kým nedosiahne svoje. Nie, hluchá nie je. Jednoducho chce ísť na ruky, pýta si pohladenie. Niekedy to s ňou nie je jednoduché, no Celestínka je krehký kvietok a nevieme dokedy tu s nami bude, tak jej to musíme prepáčiť.

Celestínka bola 8 deň po operácií a pekne, sama bez problémov papala. Žiadne naklápanie hlavy, pite, jedenie po pár sústach s prestávkami. Žiadne ručné kŕmenie. Mali sme veľkú radosť.
Celuška, vieme že veterinu moc rada nemáš, no dáš si jedného šlofíka a na druhý deň ( ak bude všetko v poriadku ) pôjdeš domov.
Budeš mať zúbky vyčistené a ucho skontrolované.

Dnes už 10 ročná Celestínka si takto spokojne hovie spolu s ostatnými v peliešku.

ĎAkujeme všetkým za ich finančnú pomoc s úhradou Celestýnkinej faktúry. Môžeme tak pomáhať ďalej mopsíkom v núdzi, pomáhať im v ťažkých chvíľach, častokrát aj v zlých zdravotných stavoch. Zdravie je len jedno, musíme si ho chrániť nielen my ľudia ale aj zvieratká a od toho sú ľudia aby zvieratám v núdzi a chorobe pomáhali. U Celestínky pomoc mala zmysel, predĺžili sme jej život”zatiaľ” o jeden rok.