Daddy

Dadynko k nám prišiel z rodiny z rodinných dôvodov ako 11 ročný. Bol skoro slepý a takmer hluchý. Jeho chrup bol vo veľmi zlom stave a kašľal.

Dadyho trápil od začiatku kašeľ.

Kašeľ nemal znaky nachladnutia, akoby mal niečo v hrdle. Príležitostne krvácal z papuľky. Navyše mu prerastalo ďasno na spodnej čeľusti smerom von. Absolvoval teda kompletnú dentálnu hygienu, bolo mu vytrhnutých veľmi veľa zubov, odstránené prerastajúce tkanivo a spravená plastika ďasna.Tkanivo bolo poslané na histológiu. Výsledok-benigné. Znamená to teda, že tkanivo mohlo prípadne znova narásť, prípadne rásť aj niekde v tele, hrdle. Krvácanie prestalo, aj zápach z tlamy ustal. Avšak kašeľ neprestal. Preto absolvoval vyšetrenie aby sa zistilo, čo spôsobuje kašeľ, prípadne sa zoperuje mäkké podnebie. Rentgen ukázal veľmi zahlienené pľúca/priedušky. Bola mu odobraná vzorka a poslaná na kultiváciu. Daddynko mal zvýšené leukocyty. Podávali sme pre to konzervy, aby sme predchádzali zbytočnému dráždeniu v hrdle. Postupne sme jeho kašeľ dostali pod kontrolu. Bola mu diagnostikovaná chronická bronchitída. Avšak bez kašľa vydržal mesiac a kašeľ sa opäť objavil. Kašeľ bol pre neho vyčerpávajúci a unavujúci. Nastavili sme opäť lieky, kašeľ sa síce nezhoršil, mierne ustúpil, no stále kašlal. Oči mal tiež vo veľmi zlom stave- silne zapigmentované, navyše sa mu často tvorili hlieny, mal “suché” oko, podávali sme niekoľkokrát denne Corneregel. Vyšetrenie ukázalo, že Dadyho oči netvorili žiadne slzy, test ukázal 0/0, preto mu boli podávané lieky na báze ciklosporínu, ktoré oči aj premastia. Tieto lieky mu výrazne pomáhali, netvorili sa mu “tvrdé karpiny”,klasické slzy do očí nepomáhali, po 3 hodinách mal zase oči ” zasušené”.

Aj napriek svojmu zdravotnému stavu, Dady bol nenáročný mopsí dedulo. Mal hygienické návyky, cez deň najradšej prespal, vonkajšie aj vnútorné prostredie mal už načítané, vedel sa v ňom orientovať. So psíkmi problém nemal, veľmi ich nevyhľadával, avšak mal pokusy oboznamovať sa po svojom so samcami- dokazoval svoju dominantnosť vyskakovaním na nich. Avšak nebolo to nič dramatické, v podstate sa na svojho druha len postavil, postál si na ňom a potom zliezol. Všetko teda v rámci jeho možností. Mal chuť papať a bol tichšej povahy. Mal rád to svoje. Úplne najradšej ležal na gauči. Vďačný za každé pohladenie. Mal krásnych 11,5 roka a u nás si svoj zaslúžený dôchodok užíval 1 rok aj 14 dní. Dedulka zradilo jeho dýchanie. Nemohli sme dopustiť aby sa toto úžasné stvorenie trápilo a tak sme ho pokojne odprevadili za dúhový most.