Osud, dnes už 9 ročnej Leušky je tak trochu záhadou. K nám prišla keď mala 4 roky a rodila šteniatka. Potom išla rodiť inam a nakoniec inam. Nikto nevie koľko ” domovov” vlastne vystriedala. Z jej správania môžem usúdiť, že ako šteniatko žila v domácnosti. Hygienické návyky sú jej nie cudzie, takisto aj pozná gauč. Preto si prosím vždy preverte, do akého nového domova svojho psíka dávate, zvlášť keď má okolo 1 roka- práve tento vek je pre množiteľov zaujímavý.Môžeme teda predpokladať, že si ju niekto kúpil pre potešenie, možno z rodinných dôvodov sa jej musel vzdať a skončila ako chovná fenočka. Čo na tom, že má poškodené oko. To, či ho má nevyvinuté alebo je zmenšenie bolo spôsobené úrazom v šteňacom veku sa už zrejme nedozvieme. Pokiaľ ho má nevyvinuté, je predpoklad, že tento defekt “úspešne” predávala aj svojmu potomstvu, resp. sa objaví v neskoršej generácií.
Spočiatku bola nedôverčivá, nevedela čo sa bude diať. Pri manipulácií bola stuhnutá, neskôr si opatrne prišla pre pohladenie. Keď sa jej ho dostávalo, tíško kňučala. Dnes už je Leuška plne socializovaná a má hygienické náviky. Sama si príde po pohladenie. Ked’ si ju človek nevšíma, jemne packou na seba upozorní. Miluje peliešky, ale cudzie jej niesú ani vankúšiky. Ked’ sa plnia misky, tíško v peliešku čaká kým ju človek nezavolá.