Vivien MOPS v núdzi, o.z.

Vivien (nar. 07/2014) je mopsia princezná pochádzajúca z nevhodných podmienok. K nám prišla keď mala 4 roky. Pri prvých dotykoch bojazlivá a nedôverčivá k ľudským rukám. Medzi psíkmi sa však cíti bezpečne. K psíkom je priateľská. Po pár dňoch sa osmelila a začala sa osmeľovať aj k ľuďom.

Vivika, ako ju voláme, absolvovala sterilizáciu a operáciu mäkkého podnebia a rozšírenie nozdier. Riešenie podnebia bolo naše dobré rozhodnutie. Endoskopické vyšetrenie odhalilo kolaps ” vstupnej chrupavky”.

_{Očarujúca Vivuša s decentne trčiami jazýčkom. Fotenie však nie je jej silná stránka. Medzi jej silné stránky však radíme dôsledné vysedávanie na správnej pozorovacej pozícií v domácnosti, najradšej na gauči a taktiež dôkladné vyprázdňovanie misiek plných chutných pokrmov.}

Podávali sme ATB a kašovitú stravu. Rekonvalescencia dopadla dobre.

_{Vivika ako 4 ročná. Jej povaha sa však vôbec nezmenila.}

So psíkmi mopsíkmi s ktorými je v dočasnej opatere problém nemá, krásne zapadla medzi ostatné mopsíky do svorky. Medzi psíkmi je odvážna. Čo sa týka samotných ľudí, pekne príde na zavolanie, len ľudským rukám ešte veľmi neverí-uhýba sa. Časom sa Vivuška v domácej dočasenej opatere zabývala a ukázala svoju povahu.

Je stále k ľuďom bojazlivá, príde síce na zavolanie, avšak stále sa u nej prejavuje strach a obava s ľudských rúk. Hladkať a mojkať sa príde len keď idú aj druhí parťáci, sama si nepríde pre pohladenie. S mopsíkmi problém nemá, aj keď niekedy sa pridá do šarvátky, avšak sama konflikty nevyvoláva.

_{Vivika bola na vakcinovaní. Nemá ona veruže rada, keď niekto ruší jej kruhy, najradšej je v známom prostredí so známymi ľuďmi. Miluje svoje “doma”, najradšej pozoruje okolie.}

V spoločnosti mopsíkov je však veľmi rada, dodáva jej to sebavedomie. Najradšej však leží na svojom mieste, na lavici a odtiaľ všetko pozoruje. Rada sa naháňa v záhrade s ostatnými psíkmi, rada leží na gauči, rada papá.

_{Jedna krásna podarená Vivikina fotka Konečne sa podarilo zachytiť ju vo svojej kráse. Nie každý sa rád fotí a chodiť a striehnuť stále v ruke s fotoaparátom sa nedá. Ale dnes sa podarilo.}

Vivika doteraz nemala šťastie na svoj domov, nepodarilo sa jej ho nájsť. Pre nás je Vivi úžasná mopsia princezná. Milá, medzi psíkmi nie výrazná, nerada sa fotiaca, najradšej má už “to svoje”. Svoj peliešok, gauč. Keď chce, príde sa pohladkať, keď chce tak sa so psíkmi nežne obkusuje, keď sa niečo deje ozve sa. No skrátka princezná.

_{Krásne ránko želá babička Vivika Že mám vstávať? Vrabce čvirikali, že je vonku sneh! Pche, také už bolo a bude, ja radšej budem pelešiť v kutlošku Peknú sobotu, kamaráti .}

Pýtate sa, prečo niektorí psíkovia dlho hľadajú domov. Nevieme Vám na túto otázku odpovedať. Je to všetko o ľuďoch a ich predstavách. Možno je to vzhľadom psíka, vekom, zdravotným stavom, povahou. Naozaj nevieme.

_{Krásne rozospaté ránko želá babča Vivika. Ževraj bude dnes horúci letný deň, tak šup-šup do tieňa. Náš program je dnes jasný- chrapkanie v chladnom dome .}

Preto sme sa rozhodli, že Vivi už svoj domov nebude ďalej hľadať, ale zostáva natrvalo v našej opatere. Nevadí, Vivi, asi to tak malo byť, už si tu zabývaná, kam by si chodila, zlatíčko naše.