Helenka

Helenku (nar. 07/2013) sme prijali po dohode z iného občianskeho združenia, ktoré nám s dôverou Helenku odovzdalo. Helča v predchádzajúcej dočasnej opatere absolvovala kastráciu a operáciu obrovskej slabinovej hernie ( pruhu ). U nás ju čakala operácia mäkkého podnebia.

Helča. Sólo kapr v koryte alebo aj- Helča má kutloch. Krásny víkend, želáme.

Helča je popleta. Cestu z vychádzky do domu síce nájde, no zo zásady sa postaví pred balkónové dvokrídlové dvere pred zatvorenú časť. Otvorenú nechá prázdnu a ona čaká pred zatvorenou.

Babča Helča sa stále neosmelila. No niežeby tam za stolom sedela doteraz, to zase nie, aj keď to tak spočiatku vyzeralo. Vie, že drží diétu, no až tak ju zase držať nemusí. Chvíľku jej to trvalo, no napokon neodolala.

Helenku v jarných mesiacoch roka postihol vestibulárny syndróm. Mala aj zúžený zvukovod, zrejme zápal ucha.

Hlavičku vytáčala do strany a aj chôdza nebola v poriadku. Helenka bola hospitalizovaná na klinike, kde jej boli urobené odborné veterinárne vyšetrenia.

CT a endoskopické vyšetrenie ukázalo zápal ucha, čo spôsobilo vestibulárnu príhodu. Helenka mala podávanú infúznu liečbu, kmitala očkami.

Helenka sa rada škrabká 🥰.

Helenka absovovala operačný zákrok- abláciu zvukovodu, odstránenie útvaru- Cholesteatom. Nakoľko to bola náročná operácia a mala zavedený dren, tak zostala hospitalizovaná na klinike.

Hlavičku mala stále nabok avšak vytáčanie tela do boku poľavilo. Pani sestrička nám povedala, že vonku na venčení pekne chodila-cikala, vylučovla.

Rozospatá Helenka želá dobré ránko z kliniky. Helenka je zlatíčko a veľká bojovníčka.

Po skoro troch týždňoch sa Helenka vrátila domov z veteriny. Pár dní si po operácií poležala na veterine. Dren jej bol vybraný a mohla ísť domov. Podávali sme ATB, ranky čistili Betadinou. Dlhodobo brala Prednison. Ranky boli pekné, suché a rýchlo sa hojili. Helenka bola omnoho aktívnejšia. Keď nespala a bol čas kŕmenia, v momente ňuchala, pobehovala aj keď hlavičku mala stále nabok.

No a takto si pekne a spokojne pochrupkuje vo svojom kutlošku.Pekne na chrbátiku pupkom hore.

Pooperačná kontrola ukázala, že pooperačná rana sa pekne zahojila a boli jej vybrané stehy. Helenka bola omnoho aktívnejšia. Hlavičku nosila stále nabok, vonku sa rada prechádzala a dala aj rezkejší krok. Potom sa v tej svojej rýchlosti “stratila”, začala sa točiť dookola a málinko sa u nej prejavil vestibulárny syndróm-očká jej mierne začali kmitať. Keď stála, tak niekedy hlavičku už mala rovno. Nasadili sme Prednison a Milgamu sme nahradili Thiaminom.

Babča Helenka praje krásne ráno.

Po asi desiatich dňoch nastal ďaľší problém. Helenka nechcela ukazovať bruško, bola voľajaká nesvoja. Aj tak nejako horšie jedla. Našlii sme jej pod operovanou časťou ucha pod bradou” väčší lalok”. Lalok bol na pohmat mäkký. Následujúci deň už bola zase v poriadku, bruško ukazovala na počkanie, aj pekne papala, no pre istotu sme s ňou išli na veterinu. Vyšetrenie ukázalo, že jej tam zrejme “vytiekla zvyšná tekutina z uška” po operácií ucha. Nebolo to nič katastrofálne. Na pohmat bol lalok mäkký, len bol väčší. Helča mala tak jeden lalok väčší ako druhý ( na fotke je to vidno, vyholená časť ), no vôbec jej to nevadilo, na veterine v čakárni si pekne schrupla. Doma sa s chuťou najedla akoby nič.

Po skoro 2 mesiacoh sa Helenkin stav zlepšil. Hlavičkabola síce ešte na boku, no keď sa pozabudla dávala ju rovno. Postupne sme upravovali dávku Prednisonu smerom dole. Po záhrade už chodila omnoho sebavedomejšie, niekedy sa ešte zacyklila. Robila to iba vonku, keď akoby sa stratila a začala sa točiť dookola. Vtedy začala dychčať, hlava nabok. To už sme vedeli, že nie je dobre. Vtedy na ňu zavoláme a prídeme ku nej, zavetrí nás a je po točení. Čoraz častejšie sa však prechádzala po záhrade bez točenia a keď bola unavená, tak si ľahla a lebedila si v tráve. Netočila sa už donekonečna.

Heluška zdraví. Helča sa dáva čím viac do formy. Je pažravka, opäť pribrala. ( Keď bola chorá, schudla ) Nevadí, Helča sa časom dá na normálnu váhu. Musíme na Heľču aj požalovať: Chodí a ňuchá po záhrade a keď nájde mačačinec alebo voľačo na ten spôsob, celá šťastná sa do toho pustí. Bŕŕ a fujtajbl, no Helča je spokojná, že niečo ulovila. Nasleduje drhnutie papule ( zvonku a zvnútra), Helča protestuje a ja frflem. Nakoniec Helča je spokojná, dám ju na zem a Helča mi hneď vyvalí bruško, že škrabkaj ma. Spokojná Helenka Vám praje krásny slnečný víkend, kamaráti.

Po pár dňoch sa Madam Helenka vybrala na svoju kontrolu. Boli sme dať urobiť kontrolné odbery krvi, hlavne ako funguje pečeň.

Helenka na veterine 😍 Takto v kľude si ležala v čakárni. Žiaden stres, klídek, chrapkanie 🥰.

Predsa len už dlhšie berala Prednison. Odbery aj sono vyšetrenie dopadli na jedničku.

V Septembri zrazu Helenka mala hlavu rovno (zrejme vtedy sa jej rozpadla v druhom uchu bula). Potešili sme sa, no v radosti sme boli opatrí. Keď večer papala a pila tak hlavičkou tak divne potriasala na strany. Hlavu však stále dávala rovno. Zrejme vyrovnávala “tlak” a koordináciu. Postupne dobrala Prednison aj Thyamin. Papať jej chutilo o sto-dvesto, aj si konečne začala vyštekúvávať, čo predtým skoro vôbec nerobila. Pri chôdzi si je síce jemne neistá, no zo dňa na deň sa to zlepšovalo a začala prekonávať mierne prekážky ( obrubník ) Pevne veríme, že Helča má to najhoršie za sebou a hlavičku bude držať už len rovno.

Vidíte to?
Nie, nie zrak Vás neklame! Helča má ROVNO HLAVU a uprene pozerá a vyzerá svetlé zajtrajšky! Už som ani nedúfala, no aj tak verila v zázrak. Stalo sa! Máme neuveriteľnú radosť a vieme, že sa tešíte spolu s nami. Aj vďaka Vašej podpore to Helenka dokázala.

Začiatkom jesene pri doberaní prednisonu (minimálne dávky ) jej z uška zrazu začala vytekať tekutina ( mala polepenú srsť a vnúrornú časť ušnice ) Ucho mala však zašité ( ablácia zvukovodu ) vyčistili sme, pozreli, našli na ušnici pri vchode do zvukovodu malinku ranku. Následujúci deň opäť, ucho zalepené, tak sme sadli do auta a smer veterina. Pán doktor zistil, že hnis vyteká len z hornej časti, nebolo zahnisané okolie a ani bolestivé. Na veterine jej dali kvapky do uší.

Ani po 8 dňoch jej z ucha neprestalo vytekať. Nasadili sa jej teda ATB. Z ucha jej sekrét prestal vytekať. Avšak po dobratí ATB, cca. 3 dni jej z uška zase začalo vytekať.

Helenka je maximálna pôžitkárka. V peliešku zakuklená akoby vonku mrzlo. Miluje peliešky, válanie, mojkanie, je to jednoducho Helenka. Typická mopsinkovská povaha. Pokojná a vyrovnaná, sladko chrapkajúca. Helenka želá dobrú noc a pekné sny.

Po 12 dňoch sme išli na kontrolu kde jej bolo urobené CT vyšetrenie ucha/uší. CT neodhalilo nič. Keďže jej zo zdravotných dôvodov dovtedy nebolo možné vyčisťiť zuby, objednali sme sa. Boli jej vyčistené zuby a operačne upravené mäké podnebie. Zákroky prebehli bez komplikácií, predoperačné vyšetrenie bolo v poriadku.

Helenka sa pekne prebudila z narkózy, no potom si pokojne chrapkala a čakala nás. Pochrapkávala aj celou cestou domov. Doma si pospala a zrazu sa zobudila a zistila, žeby niečo zjedla. Dostala za lyžičku paštéty aby sme bruško oklamali, vycikala sa a sladko zaspala. Podávali sme ATB a kašovitú stravu.

Grétka & Helenka. Poznáte to: Umyť, vycikať a spať. Tak presne tak je to aj u nás. Prvé sa ukladajú babičky. Grétuš s Fúzikom pekne spolu v kutlochu. Obidve sú čo sa týka pelechov mrzutice, nikoho k sebe nepustia. Brblú a frflú na každého okoloidúceho. Navečerané, vycikané, okiepené a pekne už aj odfukujú. Dobrú noc a sladké sny, kamaráti.

Po mesiaci opäť absolvovala operáciu ucha. Z už raz operovaného ucha jej stále vytekal sekrét. Ak brala ATB nevytekalo nič. Po dobratí ATB, prešli cca.3 dni a sekrét opäť začal vytekať. Operáciu zvládla bez komplikácií.

Po 2 týždňoch mala Helenka zase problémy s uchom, teda pri uchu. Zrazu na ľavej strane krku za uchom ( operované ucho ) sme nahmatali obrovké rovné tvrdé ložisko. Cez noc sa z “platne ” vyformoval miestami už ohraničený guľatý útvar. Na klinike kožu vyholili a urobili sono útvaru. Sonografické vyšetrenie ukázalo ” útvar”… Aj po odsatí sa ukázalo nesúvislé ložisko hnisu/tekutiny- v tvare “olúpanej mandarinky-mesiačiky” Nasadili sme jej ATB. Po 8 dňoch sme s ňou išli na kontrolu. Hrča sa akoby zastabilizovala, mierne spľasla, avšak stále bola veľká. Pritom samotná rana na zoperovanom uchu bola pekná, suchá, pekne vyhojená. Stehy jej pekne držali, zo samotného ucha jej nič nevytekalo. Pokračovali si sme teda s ATB.

Po ďaľsích 8 dňoch sme opäť šli na kontrolu. ATB už mala dobraté,

Grétka & Helenka 💞

Bohužiaľ útvar sa nezmenšil, zostal viac-menej rovnaký, dokonca sa nám zdalo akoby sa viac ohraničil. Pokračovala teda opäť s ATB. O 12 dní sa Helenkin útvar vyformoval do tvaru pinpongovej loptičky a začal “pracovať”. Stav sa zhoršoval.

Nakoniec sme sa rozhodli pomoc pre Helenku hľadať na Klinika malých zvierat Košice, UVLF v Košice. Pod vedením doc.MVDr.Kuricová Mária PhD sa pustili do bližšej diagnostiky. Hľadali sme príčinu, prečo vždy pár dní po dobratí ATB/prednisonu jej začalo buď z ucha niečo vytekať alebo ako naposledy sa jej pod operovaným uchom objavil útvar, ktorý vyeskaloval do otvorenej rany. Taktiež sme riešili aj druhé ucho, kde mala zúžený zvukovod a doterajšia liečba nezaberala. Začal sa kolotoč vyšetrení,

Vyšetrenie zistilo aj už rozpadnuté ušné buly v oboch ušiach. Helenka teda opäť absolvovala reoperáciu ucha. Bola to jej tretia operácia toho istého ucha. Reoperácia bola veľmi náročná, ale Helenka ju zvládla.

Helenke odstránili útvar, ktorý medzičasom narástol do obrovských rozmerov ( preto na fotke vyzerá ako podrezaný pes.

Helenka absolvovala aj operáciu druhého ucha. Aj túto operáciu Helenka zvládla. Boli jej teda zoperované obidve uši.

Už jej ani neovísala papuľka na pravej strane, pooperačne visela, ale pekne sa papuľka upravila. Pokračovala s ATB.

Po dobratí ATB bolo všetko v poriadku. Všetko bolo pokojné, žiadne výtoky z ucha, žiadne opuchliny na krku a podobne (trvalo to skoro rok kým sa to Helenke upravilo) a tak sa mohla po vyše mesiaci vrátiť domov.

Veľmi sa chceme poďakovať doc.MVDr. Kuricová Mária, PhD s kolektívom za mimoriadne ľudský prístup, odborný postup, diagnostiku. Prístup, záujem o prácu- veterinu a láska k zvieratám z pani docentky robia pani Doktorku s veľkým D. Pani docentka má úprimne rada zvieratá, záleží jej na pacientoch aby im uľavila od bolesti, vyliečila ich. Svojim bádavým prístupom je človekom na správnom mieste, hľadá odpovede na príčiny,prečo. ĎAkujeme, doc.MVDr.Kuricová Mária, PhD. Ďakujeme ošetrovateľom na hospite za empatický prístup, starostlivosť o Helenku, jej pravidelné a trpezlivé venčenie, kŕmenie, hladkanie, škrabkanie (áno, Helenka stále ukazuje bruško na počkanie, škrabkajte ma- pozdravuje Vás všetkých) jednoducho o jej pobyt, wellfare. ĎAkujeme.

Dnes sa má Helenka klinicky dobre. Hlavičku má viac-menej rovno, teší sa zo života.

Príjemný podvečer praje Helenka. Tak ako sme už dnes písali, Helenka sa má dobre a všetkých pozdravuje. Ďakuje všetkým, ktorí prispeli na jej liečbu, či starostlivosť. Pokiaľ by ste jej chceli naplniť bruško, miluje konzervy Little Big Paw: https://www.pugini.com/znacka/little-big-paw/ . Pekný večer želáme.

Heluška, Fúzek jediný ako ju voláme sa má dobre. Problémy s uškami sú klop-klop zažehnané a ušká poslúchajú. Nič z uší nevyteká, žiadne hrče na krku. Má svoj svet, svoj životný rytmus. Ráno vstane, vyvenčí sa a už aj si sadne a čaká na svoje jedlo. Po jedle si dáva niekoľkohodinového šlofíka.

Babička Helenka praje krásne dobré ránečko. Konečne máme krásne počasie a Helenka sa tak okolo obeda zobudí, vyvenčí sa a sleduje okolie. Znova si zdriemne a keď sa začne zvečerievať vie že je jej čas na jedenie. Začne posedávať a vyčkávať. Napapá sa, vyvenčí sa a prenesieme ju do jej kutlošku, peliešku Amélia ( áno, to sú tie peliešky, ktoré mopsíkom priniesol Mikuláš, ĎAkujeme) Babička Helenka želá krásny utorok.

Vždy večer škrabkáme bruško, ktoré stále na počkanie ukazuje.

Helenka ❤ praje všetkým dobrú noc a sladké sny 😍 Milujem to jej chrapkanie ❤️.

Božská Hęlęnka. Fúzek milovaný. Za sebou má poriadny kus cesty. Helenkine problémy s ušami ju trápili skoro rok. Prekonaný vestibulárny syndróm. Obojstrannú abláciu zvukovodov. Ale viete čo? Helenka je babča ako lusk. Iskrička v očiach. Pokoj v duši. A bruško pripravené na škrabkanie 24/7 .

Naša 12,5-ročná babča Helča oddychuje vo svojom podvečernom korýtku. „Ukazovať bruško? Na to by ma bolo!“ Škrabkajte ma, škrabkajte… Takto vyzerá dôvera. Takto vyzerá bezpečie. Takto vyzerá domáce prostredie v MOPS v nudzi, o.z. Ďakujeme, že jej ho pomáhate tvoriť.