
Marlenka alias Marlene Dietrich bola 12 ročná mopsinka. K nám prišla keď mala 8 rokov. V jedle prieberčivá, spôsob jej stravovania tiež rozmarný, najradešej konzumovala v príjemnej ľudskej spoločnosti. No a so svojim vekom 12 rokov, grandióznosťou a rozvahou pôsobila ako holywoodska star, preto Marlene Dietrich. Veľká, pokojná a majestátna pani v rokoch. Milovala ľudskú spoločnosť, najradšej však vylihovala v blízkosti človeka. Jednoducho sladká babička Marlenka.
Marlenka absolvovala kastráciu, bola jej však zistená hrčka na mliečnej lište, ktorá bola tiež operačne odstránená a poslaná na histologický rozbor. Rozbor ukázal nezhubný novotvar- všetko bolo teda v poriadku. Pooperačná rekonvalescencia prebehla v poriadku.



4 roky sa Marlenka tešila dobrému zdraviu, strážila si misku pred votrelcami, najračšej mala to svoje, aj keď veľa toho nenachodila. V jeden deň jej prestala fungovať ľavá zadná labka, neskôr pri jedení odpadla. Nie, nič jej nezabehlo, jednoducho jedla a zrazu odpadla na bok. V bezvedomí sa pocikala, pokadila, žiadne kŕče, len bezvedomie. Našťastie sa ju nám podarilo oživiť. Išli sme na kliniku, boli jej urobené odbery. Podľa výsledkov mala zápal v tele a vysokú močovinu v krvi/kreatinín v norme- zlyhávanie obličiek, anémia, ľavá zadná labka bez reflexu, zachovaná citlivosť. Marlenka bola teda hospitalizovaná na klinike na infúziach. Na klinike mala Marlenka renalnu diétu, teda obličkovú. Po pár dňoch išla z kliniky domov. Jej stav bol následovný: Obličkové parametre sa síce upravili, avšak zadná noha stále neposlúchala. Navyše sa pridružil problém s jedením- nechcela jesť. Zápalové hodnoty sa síce upravili, avšak stále bola anemická. Chodiť nechcela, chradla. Zvažovali sme MRI, no nakoniec sme sa rozhodli, že nasadíme kortikoidy.


Zdalo sa že po kortikoidoch Marlenka doma obživla, pomaly sa rozjedla a začala sama jesť. Dokonca aj jej zadná “mŕtva noha” ožila. Začala ju používať. Sama sa najedla (stáli sme pri nej pre istotu ak by zase náhodou chcela odpadnúť), pre istotu mala tri podmisky na sebe aby mala tak vyššie papanie. Sama pila. Vonku sa sama vycikala, vykakala. Aj napriek tomu že bola slabá, tak chodila. Dokonca aj ten jeden schod čo máme vonku doma sama zvládla a vyšla po ňom hore. Aj nás ovoňiavala, aj chvostom zavrtela a aj si zavrčala. O dva dni neskôr nastal zlom, papať už nechcela skoro vôbec, keď tak tak len veľmi málo. Napiť sa s chuti napila, ale museli sme ju držať, lebo už nevládala stáť na nôžkach, tým pádom ani hygienu nezvládala sama vykonávať. S ťažkým srdcom sme sa preto rozhodli jej pomôcť, a odprevadili sme ju za dúhový most. Marlenka naša milovaná, už si spokojne hopsáš na obláčiku spolu s ostatnými. Zdravá a spokojná, nič Ťa netrápi. Navždy zostaneš v našich srdiečkach. Spinkaj sladko, Marlenka naša.
